Pes ako zviera hospodárske
Pokiaľ sa chceme pozrieť na zúbok výžive psov v minulosti, je dobré si ujasniť niekoľko faktov predom. V minulosti (v tomto článku sa myslí pár desaťročí dozadu), sa pristupovalo ku psom mierne z ostrejšieho uhla. Pes pôsobil ako zviera hospodárske a takmer výhradne mal u majiteľa využitie – aspoň zdanlivé. Áno, i ten Bundáš na dedine pripnutý k reťazi. Jeho účelom bolo strážiť dvor (o efektivite by sme mohli polemizovať). Výživa nebola až tak striktne sledovaná.
Potom tu boli psy poľovnícke, psy služobné, psy ovčiarske. Dlho, dlho nič a nakoniec hŕstka psov spoločenských plemien. Výživa teda, musela byť poskladaná tak, aby prevýšila energetický výdaj psa a ten mohol efektívne pracovať. Nič viac, nič menej.
Granule ako príloha k mäsu
Trojan (1978) v svojej publikácií ,,Niečo o psoch” uvádza, že granulovaná zmes pre psov bola síce dostupná, no netreba sa nechať opiť rožkom! Obsahuje mäsovú a mäsokostnú múčku, obilné šroty s prevahou ovseného a okrem toho napríklad stopy dreveného uhlia (čo je pravdepodobne nesprávne pochopená analytická zložka s názvom popol), vápnika, soli a vitamínových preparátov.
V dnešnej dobe nemysliteľné, že? Kto by takým niečim kŕmil!
Paradoxne v tej dobe, rovnako ako dnes marketové značky granúl, nebola odporúčaná strava. Autor odporúča kŕmiť psa stravou doma pripravovanou a granule využívať ako prílohu, či spestrenie.
Keď BARF ešte BARF-om nebol
Boom kŕmenia surovým mäsom pod skratkou BARF sa javí ako výsada posledných rokov. No nie je tomu úplne tak. V minulosti sa psy surovým mäsom kŕmili hojne a to hlavne psy poľovnícke a služobné.
Kvíz (1981) však hodnotí tento spôsob kŕmenia ako veľmi nehospodárny a nevyvážený. Odvoláva sa na nedostatočnú literatúru, tým pádom nevyhnutne nekvalitne zostavenú kŕmnu dávku, čo zapríčiňuje slabé fyzické výkony psov v období honov.
Z mäsa sa odporúčalo najmä jahňacie, kuracie a hovädzie. Po bravčovom psy tučneli a zverina nadúvala. Ono, zohnať kvalitné vnútornosti a kosti nebolo žiadne terno, špecializované barf shopy neexistovali a pes si často musel sám na seba zarobiť – čo pri kŕmení surovou stravou nebolo možné.
Zaujímavosťou bolo, že psy kŕmené surovým mäsom dostávali mäso hlavne staršie, zapáchajúce aby si vraj zvyšovali imunitu a zvykali žalúdok. A aby som nezabudla, konské mäso údajne spôsobovalo agresivitu.
Ideálna kŕmna dávka v rokoch sedemdesiatych
Podľa literatúry tvorila ideálnu kŕmnu dávku kašovitá zmes, izbovej teploty. Príliš studená zmes mohla spôsobiť zápal žalúdka a príliš horúca mohla psovi spáliť tlamu. Kašovitá zmes sa skladala z dvoch tretín mäsovej zložky a jednej tretiny zo zložky rastlinnej.
Z mäsa sa hodilo varené hovädzie, kuracie, jahňacie, či ryby, avšak tými nebolo vhodné psa prekrmovať kvôli tuku a kostiam. Z rastlinnej zložky si vybojovali jednoznačné prvenstvo ovsené vločky, v tesnom závese s kukuričným a ovseným šrotom. Ryža a strukoviny psa síce nasýtili, ale podľa Kvíza veľký osoh nepriniesli, pretože ich psy nevedeli efektívne tráviť.
Ideálnym doplnkom stravy šteniat bolo kravské mlieko a výrobky z neho. Kombinovalo sa so psími suchármi, suchým chlebom alebo piškótami aby šteňatám napomáhalo dopĺňať vápnik, potrebný pre rast kostí. Chleba pôsobil ako energetický doplnok a psa lacno a kvalitne nasýtil. Pokiaľ bolo treba šteňatá dokrmovať z dôvodu, že matka nemala mlieko, Trojan uvádza rýchly a lacný recept: sladené kondenzované mlieko striekačkou priamo do tlamy. Dospievajúce psy je doporučované zvykať na cmar, srvátku a maslo, ktoré zaručene spevní kosti, ale upozorňuje na fenomén prerastania z prílišného podávania vápnika. Pomer vápnika a fosforu si nezaslúžil ani jeden riadok. V žiadnej z kníh.
Pomer vápnika a fosforu si nezaslúžil ani jeden riadok. V žiadnej z kníh.
Zaujímavá bola forma podávania kostí. Narozdiel od dnešnej mienky, sa odporúčalo podávať kosti varené (zmäknuté) a surové iba na hranie. Pečené boli prísne zakázané, pretože narozdiel od varených sa štiepili.
Zelenina sa podávala surová, krájaná na veľké kusy a fungovala ako lacný pamlsok. Mrkva, zeler, šalát, jablká či uhorka, to všetko padlo na úrodnú pôdu..
Doplnky pre šampiónov
Výstavní šampióni sa musia udržiavať v dobrej kondícií a teda aj výživa musí byť starostlivo vyskladaná – to bezpochyby platí aj dnes. V dnešnej dobe presýteného trhu rôznych výživových doplnkov sa človek neraz stráca v tom, čo vlastne pre psa urobí službu a čo je zbytočné vyhadzovanie peňazí z vrecák. Pred niekoľkými desaťročiami sa s tým priveľmi nepárali.
Na kvalitnú srsť a kožu postačil loj alebo klíčkový olej. Kačacia masť bola, podľa Kvíza výborným pomocníkom v zime pre psy s chudobnou podsadou.
Šteňatá na rast mali prijímať 5x týždenne jednu lyžičku včelieho medu a sušenú mäsokostnú múčku.
Aby psovi ťažko nebolo
Aby sa predišlo tomu, že psa zduje a bude mu ťažko, doporučovalo sa kŕmiť viackrát denne. Samozrejme autori vyjadrili pochopenie nad psami pracovnými, kde to jednoducho možné nebolo. Laicky označované zdutie psa, predpokladám, bol všeobecný názov pre torziu žalúdka, ktorá je strašiakom nejedného majiteľa psieho.
Všetky vyššie uvedené zložky sa zmiešali, nechali sa aby nasiakli chute a vône a podávali sa psovi. Tu sa názory autorov odlišujú: zatiaľ čo Trojan doporučuje nechať psovi potravu nepretržite, Kvíz vyjadruje obavy nad kontamináciou a doporučuje vlhkú stravu po 20 min odobrať. Psa nežravca jednoznačne vylieči trojdňová hladovka.
Tu mi nedá nespomenúť Trojanove tzv. hladové a polohladové dni. Hladovka jedenkrát týždenne sa občas objaví na internetových diskusiách i v dnešnej dobe. Polohladový deň značil to, že pes dostane iba raňajky.
Nuž, dnes je výživa psov už o niečo málo prebádanejšia oblasť.
Vieme, že psa nezasýti iba chleba v mlieku a vieme aj to, že kozie mlieko urobí lepšiu službu než kravské. Pre šteňatá existujú mliečne náhražky a kôň nám zo psa predátora nevytesá.
Avšak, niekedy je dobré nahliadnuť do minulosti aby sme zistili, kde sa všetky tie názory berú a prečo sa babkin pes dožil 18 rokov na chlebe a mlieku. No, čo iné mu zostávalo, takpovediac.
