Kontakt

Brno, Česká republika

,,Kupirací uší se myslí kosmetický zákrok na obou stranách hlavy zvířete, v jehož důsledku dochází v podobném tvaru ke ztrátě ušního boltce, a tím ke změně vzhledu zvířete.

Zákon na ochranu zvířat proti týrání 246/1992 Sb.

Znie to možno komplikovane, ale snáď každý si dokáže kupírovaného psa predstaviť. Uši veterinárne vzdelaná osoba skráti na požadovanú dĺžku, často podľa preferencií u jednotlivých plemien, alebo podľa ,,súčasných trendov“.

,,Uši sa kupírujú, chvosty sa skracujú.

Z uvedeného vyplýva, že nie je vhodné použiť slovné spojenie: kupirácia chvosta, prípadne plne kupírovaný jedinec, ako často v kynologickej terminológií môžeme počuť. Kupirácia je pojem vzťahujúci sa výhradne k ušiam. Správne sa uši kupírujú a chvosty skracujú.

© Canva

Je však otázkou, či sa budeme riadiť terminológiou použitou v zákone a odbornej literatúre, alebo terminológiou, ktorú zastáva kynologická verejnosť. Často sa tieto dva svety totiž rozchádzajú.

Kupirácia v minulosti

Všetkým plemenám, ktoré mali v minulosti k tomuto zákroku praktický dôvod.

U predchodcov plemien typu bull, kvôli psím zápasom a tým predchádzaniu zraneniam (natrhnuté uši boli jedným z najbežnejších zranení). U pinčov ako prevencia proti zraneniu v teréne spolu s dobermanmi, kde okrem tohto faktu zohral úlohu i ,,drsnejší“ image keď už mali tie štíhle, vysoké psy strážiť Karlovi Friedrichovi vysoké finančné obnosy pred zlodejmi.

Potom je tu skupina pracovných plemien a dog u ktorých sa kupírovalo ako snaha zabrániť zraneniam od divokých zvierat (napr. Argentínska doga).

Čo sa týka samotného vykonania zákroku v minulosti, nebola to žiadna šetrná procedúra. Psom sa uši skracovali po domácky, často bez akéhokoľvek sedovania či anestézie a dostupnými nástrojmi (nože, sekery…).

Kupirácia dnes

Dnes už nikto so skupinou dobermanov dane nevyberá, diviaky už vo väčšine zemí nemožno len tak loviť pomocou nebojácnej svorky Argentín a pinče dávno v úzkych štrbinách myši nelovia.

© Canva

Ale…

Kupirácia je v dnešnej dobe otázkou estetických preferencií chovateľov a snahy zachovania pôvodný vzhľad plemena. Možno by sa dalo povedať i morálnou ťarchou majitrľov, ale myslím, že to by bolo vážne tvrdenie a preto nebudem zabiehať do extrémistických rovín a vrátim sa k objektívnym faktom.

Kupirácia dnes nemá žiaden praktický dôvod.

Zdravotné hľadisko

Niekto by mohol v tomto bode namietať. A čo zdravotné hľadisko? Časté zápaly?

Obohraná platňa…

Je vedecky preukázané, že kupirácia ako taká, nemá vplyv na zlepšenie zdravotného stavu u psov trpiacich externými otitídami. V dnešnej dobe pokročilých medicínskych postupov je dosť veľká šanca a pravdepodobnosť, že pokiaľ váš pes trpí na zápaly, žiaden veterinár nezvolí ako prvotnú metódu liečby práve kupiráciu.

© Canva

,,Prakticky neexistujú také chorobné stavy, aby kupírovanie bolo vykonané zo zdravotných dôvodov. Objektívne zdravotné dôvody pre kupiráciu neboli nikdy uvedené.

Prof. MVDr. Jaroslav Konrád, DrSc. [Znalecký posudok, 1998]

Že nie?

Nie. Táto činnosť je totiž zákonom zakázaná. V tejto časti sme načali zásadnú vec: Jedná sa o kupiráciu pokiaľ nie je vykonaná za účelom zmeny vzhľadu zvieraťa, ale bola vykonaná v rámci terapie zdravotného problému?

Nie nejedná sa o kupiráciu ako takú, pojem sa k tomuto nevzťahuje a to hlavne pre jeho znenie v zákone (viď. úvod článku). Avšak otázkou je, či je potreba psovi do ušných boltcov zasahovať týmto spôsobom.

Podľa štúdií, na externé zápaly v ušiach trpia najviac plemená so zveseným, dlhým, ťažkým boltcom (napríklad baset, španieli, bloodhound] a nie plemená s relatívne ľahkým uchom ako doberman či staford). Koniec-koncov, videli ste už kupírovaného baseta? 

Čo hovorí zákon

Na začiatok tejto kapitoly si dovolím podotknúť, že sa vzťahuje výhradne k zákonom ČR a SR, a teda nebudem rozoberať legislatívu týkajúcu sa kupirácie vo svete.

Chápem, že orientovať sa v zákonoch nie je jednoduché, mnohých to možno ani nebaví a preto som sa rozhodla uľahčiť to všetkým, ktorí by legislatívne tejto problematike radi porozumeli, ale nechce sa im tráviť celý večer nad zákonmi.

Kupirácia uší je zákonom zakázaná. V Čechách i na Slovensku.

Česká republika

V Čechách sa kupirácií venuje Zákon na ochranu zvířat proti týrání č. 246/1992 Sb. Tento zákon by som odporučila prečítať si každému chovateľovi zvierat v Českej republike, okrem kupirácie totiž definuje týranie, zaobchádzanie s pokusnými zvieratami, alebo niektorými vybranými druhmi hospodárskych zvierat.

Zákon jasne vymedzuje pojem kupirácia, ktorého znenie som napísala v prvej citácií, hneď na úvod článku. V zákone ho nájdete pod §3, písmeno s).

Nasledujúci §4 vymedzuje činy, ktoré možno považovať za týranie zvierat. Kupiráciu nájdeme pod písmenom g) 1.

,,Provádět nebo nechat provést chirurgické zákroky za účelem změny vzhledu nebo jiných vlastností zvířete, a to i v případě, že by uvedené zákroky byly provedeny za použití prostředků pro celkové nebo místní znecitlivění, prostředků snižujících bolest nebo jiných metod, nejde-li o případy uvedené v § 7 odst. 3 a 4, zejména: kupírovat uši, ničit hlasivky nebo používat jiných prostředků k omezení hlasitých projevů zvířat anebo z jiných než zdravotních důvodů amputovat drápy, zuby, jedové nebo pachové žlázy,

Zákon na ochranu zvířat proti týrání 246/1992 Sb.

A čo v prípade, že ste sa stali majiteľmi psa, ktorý už okupírovaný je? Nevadí, v tomto prípade vy ako majiteľ nevykonávate daný zákrok, čiže je držanie takéhoto psa úplne v poriadku.

Na fotografií je vyobrazený pes s vykonanou kupiráciou uší. Vykonávať túto činnosť je zakázané zákonom na ochranu zvířat 246/1992 Sb.

Čo však českí zákonodarci dobre ošetrili, je tzv. propagácia kupírovaného psa. V prípade, že by ste sa rozhodli s vašim milovaným chlpáčom zúčastniť pretekov, orieškiády alebo iba jednoducho – verejného podujatia, nastáva problém.

V rovnakom zákone pod §4a nájdeme totiž informáciu o tom, že vystavovanie takéhoto psa je zakázané. A čo viac, zakázané je i zverejňovanie napríklad fotiek na sociálnych sieťach, pokiaľ nepridáme do popisu sprievodnú informáciu o tom, že je pes na fotke okupírovaný, čo je v podstate zakázaná praktika.

,,Za propagaci týrání se považuje zejména: vystavování, jiné demonstrace nebo předvádění zvířete, na kterém byl proveden zákrok uvedený v § 4 odst. 1 písm. g), na veřejném vystoupení, zveřejnění popisu, vyobrazení nebo audiovizuálního záznamu, které navádí k postupům, praktikám chovu nebo výcviku, odchytu nebo usmrcování, úpravám vzhledu zvířete a zásahům do jeho zdravotního stavu spojeným s týráním zvířete tak, jak je vymezeno tímto zákonem, pokud v doprovodné informaci není uvedeno, nebo to jinak nevyplývá, že se jedná o činnosti zakázané tímto zákonem.

Zákon na ochranu zvířat proti týrání 246/1992 Sb.

Pre chovateľa ako takého, práve táto novelizácia zákona spôsobila, že sa v ČR proste nevyplatí jedincov s PP nechať kupírovať, keďže sú chovatelia značne limitovaní účasťami na kynologických akciách. To však paradoxne môže nahrávať množiteľom psov bez PP, kde žiadna regulácia neexistuje a argument ,,aj tak nebudem chodiť na výstavy, tak papiere nepotrebujem“ je už tak známa hláška, že snáď nepoznám psíčkara, ktorý by to už aspoň jedenkrát za život nepočul. A všetci dobre vieme, že to nie je o výstavách, ale o tom inokedy.

Slovensko

K Slovensku môžem dodať iba niekoľko vecí, aby som sa neopakovala.

Nie, na Slovensku nemáme zákon na ochranu zvierat proti týraniu. Máme však Zákon o veterinárnej starostlivosti 39/2007 Z.z.

V uvedenom zákone kupiráciu zastrešuje §22 , odsek 2, písmeno c)

,,(2) Zakazuje sa týranie zvieraťa, ktorým je každé konanie okrem odôvodneného zdravotného a schváleného postupového dôvodu, ktorým sa: bez použitia anestetík, ak je to potrebné, spôsobí zvieraťu trvalé alebo dlhodobé porušenie neobnoviteľných častí organizmu okrem sterilizácie samíc a kastrácie samcov, brúsenia zobákov a kastrácie kohútikov,105a) kupírovania časti chvosta psov v súlade s uznanými plemennými znakmi do veku 14 dní od narodenia a kupírovania časti chvosta malých prežúvavcov narodených na území Slovenskej republiky do veku osem dní, odrohovania mláďat domácich prežúvavcov do veku osem týždňov pri dodržaní podmienok zabraňujúcich rozširovaniu chorôb a okrem odstraňovania vlčieho pazúrika u psov, ktoré môže vykonávať len osoba podľa § 10 ods. 2,

Zákon o veterinárnej starostlivosti 39/2007 Z.z.

Z toho vyplýva, že na Slovensku rovnako ako v Českej republike nie je legálna kupirácia psov.

Avšak !

Rozdiel medzi Českom a Slovenskom je v spomínanej propagácií kupírovania z čoho vyplýva, že na Slovensku sa proste a jednoducho psy s kupírovaným uchom môžu zúčastňovať výstav a iných kynologických podujatí bez akejkoľvek regulácie, pretože zákon nedefinuje, čo znamená propagácia týrania. Jednoznačne nie je v Slovenskej legislatíve slovné spojenie ,,propagácia týrania zvierat“ nijak konkrétnejšie definované.

A preto je častou praxou Slovenských chovateľov zájsť si psa okupírovať tzv. ,,za hranice“ a v prípade podozrenia proste argumentovať tým, že pes nebol kupírovaný na Slovensku, nikto nič neporušil a bodka.

Štandardy plemien a FCI

Poslednou kapitolou k tejto téme je problematika štandardov u psov s preukazom pôvodu.

Je čím ďalej, viac plemien, kde kvôli tlaku okolia, zákonov, či proste a jednoducho z etického dôvodu, došlo k úplnému zákazu kupirácie na základe zrušenia tejto možnosti v plemennom štandarde.

I keď pre nás, ako občanov je najvyššia mantra zákon, pre kynologickú verejnosť je tu ešte jedna taká mantra. Jedná sa o Medzinárodnú kynologickú asociáciu (FCI) a cez tú vlak nejde. Jednoducho povedané, pokiaľ si zaobstaráte psa s preukazom pôvodu a v štandarde plemena je už kupirácia TABU, máte proste smolu. Jedinca síce reálne dať okupírovať môžete u veterinára podľa platnej legislatívy danej krajiny…

…avšak…

Jedinec už stráca akúkoľvek možnosť byť prínosom pre dané plemeno, stráca možnosť bonitácie a vystavovania sa a tak logicky – plodenia potomstva.

Share:

administrator

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna.

Tato stránka používá Akismet k omezení spamu. Podívejte se, jak vaše data z komentářů zpracováváme..