Medzinárodný deň psov pripadá každoročne na 26. augusta. To znamená, že tento rok psí deň prislúcha pondelku. Rázom sa tak pochmúrne ráno zmení na slnkom nabitý, psí sviatok. Odkiaľ sa, ale tento deň vzal a prečo sa vlastne oslavuje?
Psí národ
Európa je kontinent patriaci okrem ľudí, taktiež psom. V mnohých krajinách psy tvoria neoddeliteľnú súčasť ľudskej spoločnosti a i napriek zrýchlujúcemu sa tempu dnešnej doby, sa dokážu perfektne adaptovať.
Za tento jav je zodpovedná skvelá domestikácia, počas ktorej sa nielen že naučili čerpať výhody druhu homo sapiens sapiens, ale i relatívne dobre nám naslúchať a dešifrovať našu komunikáciu. Verbálnu i nonverbálnu.
27 % slovenských domácností vlastní aspoň jedného psa. Vyplynulo to z prieskumu portálu Statista.com vydaného za rok 2018. Naši Českí bratia obsadili krásnu bronzovú priečku v rámci krajín EU s výsledkom 41 %. To je takmer polovica.
Približne polovica domácností v ČR vlastní chlpatého miláčika.
Sviatok štyroch labiek
Samotný sviatok vznikol v USA v roku 2004. Zakladateľmi boli Pet & Family Lifestyle Expert a Colleen Paige. Rovnakí ľudia stoja i za vznikom Medzinárodného dňa krížencov, či Medzinárodného dňa šteniat.
V Amerike sa nazýva National Dog Day. Tento slovný obrat sa udomácnil najmä preto, že samotní zakladatelia nečakali tak veľký rozmach do krajín Európy, Austrálie, či dokonca Afriky.
Oslava za účelom osvety
Pôvodná myšlienka založiť Medzinárodný deň psov, vyplynula zo zamerania uvedených autorov. Venujú sa osvete ohľadom nekalého obchodu so psami, množiteľov, problematike útulkov, či tzv. bojových plemien, ktoré tvoria v Amerike veľmi pálčivú tému.
Sviatok má oslavovať všetkých štvornožcov – s rodokmeňom, bez neho, krížencov i útulkáčov. Má poukázať na to, že ako vyspelý druh by sme mali byť zodpovední a neprilievať olej do ohňa v súvislosti s alarmujúcou situáciou preplnených útulkov, nepodporovať množiteľov a edukovať okolie ohľadom dopadov domáceho množenia na súčasnú situáciu v útulkoch.
Autori však prízvukujú, že akokoľvek je človek nezodpovedný, pes si svoj život nevybral a preto nie je etické trestať zvieratá za chyby ľudí.
S tým súvisí i veľmi aktuálny zákaz chovu či cestovania s bojovými plemenami v niektorých krajinách USA, či Európy. Psy by nemali trpieť za minulosť svojho plemena a v neposlednom rade by nemala byť akokoľvek upravovaná možnosť takéhoto psa držať. Autori vidia cestu vo väčšej informovanosti širokej verejnosti ohľadom týchto plemien, či napríklad apelujú na chovateľov plemien s kontroverznou minulosťou, aby svoje šteniatka predávali do dobrých rúk. Aby sa chovatelia vyhli majiteľom, ktorí ich chcú iba aby doplnili svoj image, či ich cielene cvičia proti iným psom, či ľuďom.
Téma preplnených útulkov a množiarní je aktuálna i u nás a preto si myslím, že každý psíčkar už niekedy aspoň čiastočne zabrdol do týchto kalných vôd. V neposlednom rade sa snažia autori poukázať na to, že adopcia psa z útulku je dobrým skutkom a tieto psy dokážu byť skvelými parťákmi a nie sú o nič nebezpečnejší, či horší, než psy čistokrvné. Pokiaľ niekomu nezáleží na pôvode a má iba obmedzený badžet, sú útulkáči rozhodne lepšou voľbou, než podpora domáceho množenia, či množiarne.
Ako sviatok osláviť?
Pes samozrejme nie je schopný uvedomiť si, že oslavuje akýkoľvek sviatok. On to netuší a myslím, že ani o to nestojí. Jediné o čo naši miláčikovia stoja je naša pozornosť a láska.
Dlhou prechádzkou, tréningom, či napríklad vyvenčením psov bez domova v miestnom útulku, dostatočne oslávime tento zaujímavý novodobý sviatok a zároveň urobíme dobrú vec. Zastavme sa na chvíľu a pouvažujme, ako by sme s osvetou mohli pomôcť my?
Ako sa hovorí, i maličkosť zaváži a pokiaľ je tých maličkostí veľa, výsledok je vidieť!
