S pojmom ,,syndróm čierneho psa” som sa sama stretla len pred krátkou dobou. Stalo sa to krátko pred ,,dňom čierneho psa“, kedy som zahliadla onen zaujímavý príspevok na webe Pinč.sk. Čo som si prečítala, ma veľmi prekvapilo.
Čierna mačka nosí smolu, čierny pes…
Určite sa každý z nás stretol s podobnými poverami vzťahujúcimi sa k určitým druhom a farbám zvierat. Sú to povery pochádzajúce z dôb minulých, hlavne z oblastí vidieka, kde ľud z prostej nevedomosti a snahe objasniť niektoré udalosti, pripisoval mnohé, často absurdné veci zvieratám a mágií:
- čierna mačka na ceste nosí smolu
- hmyz sťahujúci sa do domov hlási prichádzajúci dážď
- vtáky lietajúce nízko poukazujú na negatívnu udalosť v obci
- všetky mačky musia z domu, pokiaľ gazdiná otehotnie
- rybie šupiny zabezpečujú hojnosť
- čierny pes je symbol nevery
Podobné problémy sa vyskytovali nielen u nás, ale i v zahraničí a tak sa začalo pátrať z čoho vyplýva, že o čierne psy je menší záujem.
Badateľné to bolo hlavne v útulkoch, kde v značnej miere trávia dlhšiu dobu psy s čiernou farbou srsti.
Veda v čiernom šate
Negatívny pohľad spoločnosti na čierne psy ukazujú mnohé štúdie zo zahraničia a rovnako, prekvapivo i z Českej republiky.
Problematike psov v útulkoch sa venovali doktori napríklad na Veterinárnej a farmaceutickej univerzite v Brne a to hneď niekoľkými štúdiami. Jedna z nich sa sústredila práve na problematiku sfarbenia u psov vzhľadom k dĺžke pobytu v útulku: Večerek V. et al, Coat Color of Shelter Dogs and Its Role in Dog Adoption.
Ďalej napríklad Goleman M. a kolektív uvádzajú v svojej štúdií, že i vo svete má tento fakt korene v legendách. Čierne psy boli vnímané ako poslovia diabla a strážci noci.
Goleman M. a kolektív uvádzajú ako problém to, že mnoho ľudí si spája čierne psy s ,,bojovými či zlými plemenami“.
Všetci dobre vieme, že toto označenie je zámerne v úvodzovkách lebo kynologická verejnosť dobre vie, že nič ako bojové plemeno neexistuje. Existujú iba plemená, ktoré v minulosti na podobné účely človek využíval, ale rozhodne je to už v 21. storočí prekonaný predsudok.
Laická verejnosť však do tejto kategórie hádže všetky v podstate pracovné psy či plemená, ktoré pôsobia na prvý pohľad ,,nebezpečne” (doberman, rotvajler, mnohé dogy, plemená typu bull, beauceron, ruský čierny teriér, bradáče…). A len sa zamyslite, aké sfarbenie je práve časté u uvedených plemien.
Nuda či nedocenená elegancia?
Paradoxne nám doba určuje trendy nielen v móde či službách, ale aj v chove domácich miláčikov. Cyklicky sa opakujúci trend určitých plemien ako moderných ukazuje na minimálnu obľubu tých čiernych. Momentálne obľúbené sfarbenie blue či red merle u psov a krížencov, to iba potvrdzuje.
V útulkoch teda zostávajú čierne psy, pretože v podstate nemajú čím zaujať. Pokiaľ sa tam nachádza veľký, čierny pes je prakticky minimálna šanca na jeho umiestnenie.
Keď budete uvažovať najbližšie o adopcií psíka z útulku, myslite i na tento fakt a dajte šancu aj čiernemu psovi. Možno s ním nebudete mať tie ,,najzaujímavejšie fotky” a neohúrite jeho farbou okolie, ale dá vám rovnako lásky ako pes inej farby.
Smutné je, že jediné čo prináša smolu psom, či už čiernym alebo inak sfarbeným, je iba a jedine človek. Skúsme to napraviť.
